Domov/Home
REGIÓNY SLOVENSKA - Abov - Hont - Horehronie - Podpoľanie - Dolné Pohronie a Poiplie - Šariš  - Spiš  

Jaskyne a priepasti na Gemeri



Ochtinská aragonitová jaskyňa


Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku (809 m) v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Predstavuje unikátny prírodný jav podzemného krasu, pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov.

Vytvorená je v šošovke prvohorných spodnodevónskych kryštalických vápencov a ankeritov situovanej uprostred nekrasových hornín – fylitov. Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 m. Klinovité, nahor zužujúce sa chodby a siene sa vytvorili koróznou činnosťou zrážkovej vody, ktorá presakuje pozdĺž výrazných tektonických porúch. Tvarom odlišné, prevažne horizontálne chodby a siene sú medzi rovnobežnými tektonickými poruchami. Vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody následkom miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia, na čo poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol. Pozdĺž bývalej vodnej hladiny, ktorá poklesla a dlho stagnovala, sa vytvorili korózne zarovnané stropy (zrezali spodné časti stropných kupol) a bočné korózne zárezy na skalných stenách.

V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky (datovaný vek 121- až 138-tisíc rokov) s čiastočne rekryštalizovaným aragonitom, miestami premeneným na kalcit. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko dm dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov (datovaný vek 14-tisíc rokov). Tieto vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu), ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky (veľké 2 až 4 mm, miestami i väčšie), ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.

Pre jaskyňu je príznačná absencia netopierov. Aj fauna bezstavovcov je relatívne chudobná. Vyskytujú sa tu prevažne chvostoskoky (Collembola), roztoče (Acarina) a dvojkrídlovce (Diptera). Troglobiontné chvostoskoky Pseudosinella aggtelekiensis a Deuteraphorura kratochvili sú typickými obyvateľmi jaskýň Slovenského krasu. Gamasidný roztoč Parasitus loricatus je bežným druhom v jaskyniach Slovenska. Na organických zvyškoch v jaskyni sa vyvíjajú larvy zriedkavého druhu dvojkrídlovca Camptochaeta ofenkaulis z čeľade smútnicovitých (Sciaridae), známeho zatiaľ len z dvoch jaskýň na Slovensku.

1.6.–31.8. okrem pondelka 9:00 – 16:00 každú celú hodinu
1.4.–31. 5. . vstupy 9:30, 11:00, 12:30, 14:00
1.9.–31.10. vstupy 9:30, 11:00, 12:30, 14:00


ZDROJ: www.ssj.sk

VIAC INFORMÁCIÍ A FOTOGRAFIÍ





Print/Tlačiť