Domov/Home
REGIÓNY SLOVENSKA - Abov - Hont - Horehronie - Podpoľanie - Dolné Pohronie a Poiplie - Šariš  - Spiš  

Jaskyne a priepasti na Gemeri



Jaskyňa Silická ľadnica


Jedna z najvýznamnejších prírodných pozoruhodností Silickej planiny v Slovenskom krase. Nachádza sa na Silickej planine, 2 km západne od obce Silica. Ústie vstupnej korózno-rútivej priepasti je v nadmorskej výške 503 m. Dolné, prevažne horizontálne časti, vytvoril podzemný tok Čierneho potoka. Do Archeologického dómu prenikol J. Majko v roku 1931. Pokračovanie podzemných priestorov pozdĺž Čierneho potoka objavili českí speleopotápači v roku 1988. Jaskyňa je dlhá 1100 m a hlboká 110 m, vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu. Vody Čierneho potoka zo Silickej ľadnice tečú do Gombaseckej jaskyne.

Horná priepasťovitá časť Silickej ľadnice je čiastočne zaľadnená. Po zarútení prechodu do dolných častí sa vytvoril uzavretý depresný priestor s kumuláciou studeného vzduchu a tvorbou ľadu. Je to najnižšie situovaná klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma.

V zimnom období sa v jaskyni zdržiavajú netopier obyčajný (Myotis myotis) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), ojedinele aj vzácny netopier riasnatý (Myotis nattereri). V Silickej ľadnici sa prejavuje fenomén biologickej inverzie. Vďaka špecifickej mikroklíme sú tu vytvorené vhodné podmienky pre život chladnomilných lesných druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú typické pre vyššie položené horské pásma. Z bezstavovcov sa tu vyskytuje niekoľko vzácnych endemických foriem troglofilných druhov chrobákov Duvalius bokori a Duvalius hungaricus, ktoré možno nájsť len na Silickej planine Slovenského krasu. Mnohonôžka Hylebainosoma tatranum je západokarpatským endemitom. Z pavúkov možno na stenách jaskyne spozorovať kosca Ischyropsalis manicata.

Pred zaľadnením bola jaskyňa bola viackrát osídlená. Archeologické nálezy sa datujú do neolitu, doby bronzovej a laténskej. Nájdené uhlíky z ohnísk poukazujú na možné mladopaleolitické osídlenie. Nákres jaskyne od J. Buchholtza je z roku 1719. Zásluhou M. Bela sa jaskyňa spomína už v opise Turnianskej stolice z roku 1744.

Do vstupnej portálovej časti jaskyne vedie odbočka zo značkovaného turistického chodníka. Z upravenej terasy návštevníci môžu nazrieť do chladných útrob jaskyne, pričom uvidia aj menšie útvary ľadovej výplne. Pohyb mimo chodníka a terasy je zakázaný a nebezpečný..

ZDROJ: www.sacr.sk


VIAC INFORMÁCIÍ A FOTOGRAFIÍ





Print/Tlačiť